Keď sme vonku v daždi a vetre, určite chceme odev, ktorý nás udrží v suchu a teple, a pritom nám umožní voľne sa pohybovať bez toho, aby sme boli spotení a odev sa na nás lepil. Všetky druhy tkanín – od ultratenkého pružného materiálu až po pevnejšie, klasické pršiplášte – sú odolné proti vode a zároveň priedušné. Ako to funguje?
Najprv o odolnosti proti vode. Tkanina musí mať bežne špecifikovanú vodoodolnosť 3 000 mm (3 m) alebo viac. To znie ako veľa, však? Avšak nie je to také jednoduché. Existuje množstvo testovacích metód a každá má iné východiská a postupy. Takže ak si nie ste istí, že bol použitý rovnaký test, údaje sa nedajú dobre porovnávať.
Najbežnejšou metódou je test vodným stĺpcom. Vždy sa na to používal valec, do ktorého sa naliala voda, a potom sa meralo, aký veľký tlak vydrží tkanina napnutá pod valcom. Princíp je dodnes rovnaký, testy sú však automatizované. Príkladmi testovacích metód sú normy EN ISO 811 a JIS L 1092. Veľkosť použitého tlaku vody sa môže pri každom teste líšiť a priniesť veľmi rozdielne výsledky.
To isté platí pre priedušnosť, ktorá sa tiež testuje rôznymi spôsobmi. Najčastejšie metódy testujú množstvo vodnej pary, ktorá prejde tkaninou. Podľa dvoch takýchto testov (JIS L 1099 a ASTM E96/E96M) by mali byť hodnoty vysoké. Alebo možno tkaninu testovať meraním odporu proti pare. Pri týchto testoch, ako je napríklad EN ISO 11092, by mali byť hodnoty nízke.
Čiže tá istá tkanina testovaná rôznymi spôsobmi môže mať úplne odlišné výkonové hodnoty.
Tkanina je laminovaná membránou, aby bola vodoodolná a priedušná. Zjednodušene povedané, lamináciou sa dosahuje priľnutie tenkého plastového filmu k látke. Existujú dva hlavné typy. Prvý má drobné mikroskopické póry, ktoré prepúšťajú paru, ale sú príliš malé na to, aby cez ne prenikli kvapky vody. Druhý typ má laminačný film z materiálu, ktorý aktívne odvádza vlhkosť zvnútra odevu a prenáša ju von. Tento typ je najvhodnejší pre odevy do chladného podnebia, pretože efekt odvádzania vlhkosti vyžaduje chladnejšie prostredie na vonkajšej strane odevu.
Pri oboch typoch je vďaka laminačnému filmu tkanina odolná proti vode.
Ďalším spôsobom, ako zabezpečiť vodoodolnosť tkaniny, je nanášanie povlaku z materiálu na báze plastu na zadnú alebo prednú stranu tkaniny.
Lícová strana tkanín je zvyčajne upravená vodoodpudivým povrchom, aby sa maximalizovali hydroizolačné vlastnosti. Tým je zabezpečené, že dažďové kvapky stekajú po povrchu a vonkajšia tkanina neabsorbuje vodu, takže odev neťaží a nechladí. Pomáha to tiež odpudzovať nečistoty, ktoré by inak mohli spôsobiť presakovanie vody cez membránu.
Otestovali sme odolnosť proti vode a priedušnosť našich materiálov 1977 a 1987 pomocou rôznych testovacích metód.
Ako vidíte na tomto grafe, podľa použitej metódy sme získali rozdielne výsledky.